Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
 

Augustín Marián Huska

Námet na alternatívne zdokonaľovanie

ekonomické správanie  najmä pod tlakom krízových okolnosti a konfrontačných podmienok sa prílišne neuchyľuje k využívaniu   pudových foriem pamäti , ktoré  blokujú reflexívne a racionálne akvizície mozgu (Lit. 1, Lit. 3, Lit.4, Lit. 8, d,). Pri dekontaminácii ekonomického správania a pri regulačnom nastavovaní symbiózne-kooperačných a ekologický udržateľných cieľových veličín pomáha behaviorálna ekonomika vybrať  vhodné podnecujúce stimuly a penalizačné sankcie, ktoré vracajú ekonomický kolobeh do legálnych mantinelov a zablokúvajú ilegálne prekročenie mantinelov. Totiž v priebehu evolúcie sa v podobe skúsenostných „archetypov“ vytvorila jednak tzv. fylogenetická (druhovo vrodená a teda kolektívna) pamäť a jednak tzv. ontogenetická (vlastnými skúsenosťami nadobudnutá) pamäť. Pretože táto pamäť má dve hladiny – jednak „staršie archetypy správania“ a jednak „mladšie archetypy správania“. Často sa stáva, že v  kritických situáciách sa prederú  vrodeného podvedomia staršie archetypy správania, ktoré sa prejavujú ako  atavistické správacie vzory. Behaviorálna ekonómia postihla pri skúmaní ekonomického správania  ľudí určitý zotrvačný a retardačný vplyv spomínaných starších (inštinktívnych) vzorcov v ekonomickom správaní (Lit. 1). Záťažové testy vrcholných činovníkov (top-politikov, top-manažérov, top-bankárov i burzových top-odborníkov) ukázali že v panike, alebo v eufórii sa manifestujú nevhodné pudové vlastnosti aj u ľudí, ktorí v normálnej situácii  konajú podľa uvážlivého kalkulu kvantitatívnej ekonómie. Dokonca aj masové sklony  ku rozpínavému konzumizmu v súčasnosti sú založené na správacích atavizmoch. Moderný konzumizmus totiž zneužíva pri svojej marketingovej stratégii sklon k nadmernej konzumácii a celá orientácia tzv. oslobodzovania sa ľudí od konvencií, využíva v programoch  expanzného marketingu  stimuláciu, aby sa ľudia správali ako akési superkonzumné automaty, v ktorých sa podprahovou reklamou umele zobúdza vrodený konzumný hlad. Totiž v ľudskom povedomí viazne aj skúsenosť z období niekdajších hladomorov a preto sa dá človek  ľahšie vmanévrovať do pocitu napríklad „konzumného hladu“. Takto tzv. nutkavá reklama v stratégii navádzania ľudí k nadmernej konzumácii je súčasť podprahového ovplyvňovania. Je smutné, že práve dominujúce svetové  ekonomické elity z dôvodov svojej nezvládnutej chamtivosti sa rozhodli zmeniť svoj zisk na superzisk pomocou pretvárania konzumného hladu spotrebiteľov na superkonzumný hlad. Hlad po superkonzume nemá racionálne jadro. Ľudia sú navádzaní, (keď nemajú našporené prostriedky), aby si cez konzumný úver kúpili i to čo vlastne nepotrebujú. Superkonzumný hlad je vlastne virtuálny hlad, ktorý vytvára „dopytovú bublinu“, ktorá praská pod ťarchou reality. Totiž úspory obyvateľstva nemajú taký rozsah aby uspokojili superkonzumný hlad. A tak to ide ako pri roztáčaní kolotoča. Vytvára sa umelý superdopyt bez zreteľa na to či dopyt je racionálny a či  sa nadprodukciou nemrhá  recyklovateľnými, alebo dokonca nerecyklovateľnými prostriedkami. Totiž v dôsledku stratégie permanentného rastu konzumu sa vybudzujú  v procesoch kolobehu hospodárskej činnosti správacie atavizmy, ktoré postupne vypojili všetky regulačné mechanizmy a tak sa v správaní manifestujú  doslova inštinktívne konzumné pudy a tieto toxikujú  neregulované priebehy. Hoci hospodárske systémy sú stále sofistikovanejšie a s využitím kapacít IT („informačných technológií“) stále výkonnejšie, predsa sú tieto systémy stále silnejšie kontaminované nie len iracionálnym hladom po konzume, ale aj „vlúdením falošných hodnôt“ do ekonomického kolobehu.

I.                    HMOTNÁ EKONOMIKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súčasný stav hmotnej (materiálno-energetickej)  ekonomiky SR odráža  tzv. reálnu ekonomiku a je približne nasledovný : Prírodné zdroje, a chránené územia a s týmto celým územím  spojená infrasieť sú vo verejnom záujme a teda sú väčšinovo vo verejnom vlastníctve (štátnom, regionálnom a municipálnom). Strategický potenciál je v združenom verejnom i súkromnom záujme a teda v tzv. zmiešane diferencovanom vlastníctve. Nehnuteľnosti sú v určitom regulatívnom združenom záujme a tomu primeranom zmiešanom verejnom i súkromnom vlastnení. Väčšina súčasnej reálnej ekonomiky je industriálne organizovaná, ale príliš je poznačená atavizmom niekdajšieho tzv. ťažkého industrializmu a to bez ohľadu na to či je súčasť verejného, súkromného alebo zmiešaného sektoru. Reálny stav ekonomického potenciálu SR je v súčasnosti doznievajúco poznačený jednak vnútenou orientáciou tzv. socialistickej česko-slovenskej ekonomiky aby bola  doplnkovou „zbrojnicou“ totalitného bloku a jednak je poznačený dôsledkami transformačného chaosu, ktorý zavládol po skončení studenej vojny. Potenciál reálnej ekonomiky SR bol svojou ťažkou štruktúrou a nízkym podielom finalizujúcich výrob menej pripravený na údery vyvolané zrútením trhu RVHP krajín a úderom novej náročnosti západných trhov. Slovensko je prevažujúco surovinovo nesebestačné (okrem drevnej hmoty a zásob spodnej vody). Celý industriálne organizovaný potenciál súčasnej reálne ekonomiky SR je neprimerane a nedostatočne   regulovaný, lebo nerozlišuje recyklovateľné a nerecyklovateľné zdroje a nemá z toho vyplývajúce účinné  stimuly či sankcie pri tvorbe tzv. pridanej hodnoty.  Transformačno-privatizačný chaos za účinného tlaku ekonomických záujmov víťaziacich veľmoci nemohol optimalizovať podiel verejného a súkromného sektoru v reálnej ekonomike a tak  strategický potenciál súčasne ekonomiky Slovenska  je disproporčný (v neprospech verejného záujmu). Navyše aj legislatíva aj exekutíva SR museli rýchlo kompenzovať zánik zbrojného a ťažkého priemyslu po skončení studenej vojny a tak museli nadmerne stimulovať zahraničných investorov z oblasti automobilizmu, aby umiestnili svoje pobočky na Slovensku. V časoch konjunktúry to bolo účinné kompenzačné riešenie, ale v časoch krízy sa obnažila nízka úroveň tzv. regionálneho recyklačného priemyslu. Celý súčasný potenciál reálnej ekonomiky SR vykazuje veľké výkyvy od hlbokej podrozvinutosti po nadmernú aglomeračnú rozvinutosť. Reálna materiálno-energeticka ekonomika živelne prehlbuje vzďaľovanie zaostávania vidieckej od mestskej aglomerácie  a vykazuje zaostávanie výstavby diaľničných, cestných, železničných a vodných ťahov a teda vykazuje veľkú rozdielnosť priepustnosti územia. Slovenský ťažký priemysel je v úpadku, ale má rezervy v energetickej i surovinovej výťažnosti. Strojársky priemysel (okrem automobilového priemyslu) neprekonal svoju nízku konkurencieschopnosť, má nízky podiel špičkových technológií (nanotechnológií, mikrotechnológií a genetického inžinierstva) a nie je dostatočne ani stimulovaný ani sankciovaný vo vkladaní tzv. pridanej hodnoty.  Automobilový priemysel je čo do výkonnosti na svetovej špičkovej úrovni, ale stále z citeľným presahom „montovní“ a je  veľmi chúlostivý na výkyvy zahraničného odbytu.  Chemický priemysel sa spamätáva z odbytového šoku, ale zaostáva vo využívaní tzv. biochémie a mikrochémie. Prenosové sústavy všetkého druhu sú zaostávajúce za európskym i svetovým priemerom. Takzvaná lokálna a regionálna infraštruktúra ako podmienka tzv. sebaobslužného recyklujúceho „nového dislokovaného priemyslu“ je zaostávajúca a nesystematická. Tzv. priemyslové parky sú len v zárodočnom a nesystematickom stave , málo vyťažené, málo perspektívne a málo ústretové pre drobných podnikateľov. Spotrebný priemysel, rekreačný priemysel a tzv. zábavný priemysel  sú málo systematický regulované s relatívne nízkou kultivačnou atraktivitou. Prudukčné, reprodukčné, recyklačné a rehabilitačné parky sú bezprizorné a bez presieťovanej perspektívy hoci sú potenciálne či virtuálne o veľa  prístupnejšie ku generatívnemu stupňovaniu inovácii s vysokým presahom inteligenčných inovácií. Súčasný reálny priestor viazne v zastaranosti a má veľa rezerv a to  nie len vo zvládavaní klimatických, ale aj sezónnych výkyvov.  Veľkoobchodné a obchodné reťazce sú síce rozvinuté, ale nesystemizované a disproporčné. Obchodný priemysel je síce vysokou sofistikovanosťou skladovacích zariadené na úrovni doby, ale obchodné  reťazce vytesnili aj racionálne prvky dislokovaného maloobchodu. Verejná správa nepojala budovanie dislokovaných kapacít maloobchodu do  lokálnej infrasiete zaisťovania pracovných a podnikateľských príležitostí. Verejná správa  sa zatiaľ iba improvizačne ujala budovania servisných a priemyslových parkov a iba s rozpakmi sa ujíma úloh správcov trhov a správcov trhových infrasietí. Verejná správa (ani štátna ani samosprávna) nevytvorili systematický model stimulácie a sankcii voči veľkému priemyslu, aby v ňom podnietili dlhodobé udržanie a zvyšovanie pracovných príležitostí. Kríza a nedostatok zdrojov spomalil priestorovú kompletáciu  sebaočistných,  výmenníkových, fotovoltaických parkov, tepelných čerpadiel a sústav tvorby zadržania a  využívania  recyklovateľného a sebaobnovujúceho  lokálneho odbytu. Pomerne dobre postúpilo zatepľovanie budov všetkého druhu.  Reálna ekonomika je  nadmerne závislá na zahraničnom odbyte, zaostáva za európskym i svetovým priemerom aj v schopnosti kvalitatívne meniť mieru pridanej hodnoty v smere využívania recyklovateľných zdrojov a nasávacej schopnosti zdrojov z poznatkovej ekonomiky. V reálnej ekonomike hmotných produkcií skoro  absentujú vyššie stupne inovácií. Pôdny fond reálnej ekonomiky má príliš veľa kontaminovaných území a jeho ochrana pred klimatickými zmenami a inými exogénnymi katastrofami je nesystematická.  V zmysle typologického začlenenia je súčasťou reálnej ekonomiky aj tvorba úžitkových hodnôt uspokojujúcich ozdaravovaco-liečené, rehabilitačné , rekondičné, relaxačné a zábavné potreby slovenskej spoločnosti a jej návštevníkov. V tomto zmysle je aj štruktúra reálnych zariadení poskytujúcich udržovanie a obnovovanie kondície i psychosomatického potenciálu súčasťou priemyslu (industrializmu) a má pochopiteľne všetky zotrvačné znaky ostatných reálnych industrializmov súčasného reálneho ekonomického potenciálu SR. Súčasná časť rekondičného priemyslu SR je teda tiež plytvavo organizovaná, má nízku efektívnu účinnosť a nekultivuje vkus i kondíciu klientov, ale im podbiehavo ponúka najmä poklesnuté formy kondíciovania.  Všakovakí developeri ponúkajú megakasína, ale oni tvoria podhubie orgiastického hedonizmu, a prilákavajú podsvetie drog a gamblérstva. Predstavy o perspektívach zábavného priemyslu sú poplatné úpadkovej kultúre alebo antikultúre Hollywoodu. Správacie vzory konzumistického zábavného priemyslu sú žalostne úpadkové a ruinujú nielen etnokultúrny, ale aj eticko-kultúrny potenciál Slovenska. Vyliečovacia časť reálnej ekonomiky SR (zdravotníctvo) je vťahovaná do marketingových osídiel farmaceutického a inštrumentálneho priemyslu ktorého nenásytnosť na celom svete vytvára zo zdravotníckeho priemyslu čiernu dieru pohlcujúcu zdroje. Celá súčasná reálna ekonomika SR nemá na úrovni verejnej správy (štátnej a samosprávnej) vypracovaný scenár  ako zachraňovať slovenskú hmotnú ekonomiku ak dôjde k pesimistickému úpadku európskej či svetovej reálnej ekonomiky.

 

Možný perspektívny stav materiálno-energeticke ekonomiky SR: Reálna ekonomika musí byť podrobená premyslenému nastaveniu vodiacich veličín, tak aby  Slovensko využilo svoju geografickú tranzitívnu i transmisívnu pozíciu  ako priesečníka Severu-Juhu, Východu-Západu. Slovensko musí zvýšiť tranzitívnu priepustnosť územia, ale s citlivou ochranou pred dopravným preťažením. Treba začať systematické budovanie regionálnej infrasiete tzv. nového inteligentného priemyslu, sebaudržovacieho priemyslu vrátane systematizujúcej siete  zateplovacích, rekuperačných  a  energie obnovujúcich uzlov, ktoré budú poskytovať rastúce lokálne pracovné príležitosti menej závisle na zahraničnom odbyte. Práve premena sporadických priemyslových parkov a ich spojenie do parkov využívania a recyklovateľného zhodnocovania  osídleného územia pomôže  vytvoriť priebežnú diverzifikáciu parkov na zóny recyklačných parkov a zóny rehabilitačných parkov. Treba zlepšovať  zvyšovanie lokálneho dopytu  po recyklovateľných zdrojoch. Práve verejný sektor  musí rozšíriť diverzitu priemyslových parkov aj na remeselné parky, parky inovácie a implementácie, parky duchovnej, kultúrnej, psychosomatickej a fyziologickej relaxácie a rehabilitácie. Totiž turistický, relaxačný a zábavný priemysel musí do svojich cieľov najbližšej dekády zabudovať tzv. vyššie kultivačnéinteligenčno-inovačné prahy, ktoré nebudú erozívne rozrušovať tradičnú kultúru úpadkovou podkultúrou a antikultúrou, ale naopak budú kultivovať a zobsažňovať telesnoduchovnú kondíciu nie len domáceho obyvateľstva, ale aj zahraničnej klientely. Musíme  radovo zvýšiť telesno-vyživovaciu a rekondičnú hygienu, ako aj  duševnú , etnokultúrnu, a estetickú  hygienu pre domácu i zahraničnú klientelu. V rekondičných a relaxačných priemysloch by sme sa nemali usilovať o vytvorenie hedonistických rajov, ale o vytvorenie enklávy kultúrneho obohateniarelaxovania. Do vyšších foriem relaxácie a rehabilitácie treba vtiahnuť aj kúpeľne zariadenia  a historické objekty umožňujúce pestovať tzv. kontemplatívnu rehabilitáciukonzumáciu najvyšších foriem dostupnej kultúry.  Musíme zastaviť inváziu  budovania kasín a gamblérských rajov, ktoré priťahujú profesionálny zločin a drogové džungle. Nemožno prenechať tzv. zábavný priemysel len doméne úpadkové ruinovania, pestovania gamblérstva, alebo dokonca umožniť zločinnému podsvetiu ruinovať  domácich i zahraničných klientov drogami a prostitúciou. Tento sektor rekondičného a relaxačného priemyslu nemá pestovať sklony „homo hedonicus“ a „homo flacatibus“ (človeka hedonistického a zaháľajúceho), ale človeka hravo reflexivneho a relaxačného. Musíme aj vlastnej klientele (domácemu dopytu a odbytu) a aj zahraničnej klientele (zahraničnému dopytu a odbytu) zvýšiť latku náročnej atraktívnosti. Treba nájsť dôsledné citlivé, ale nemanipulatívne regulačné mechanizmy na očistenie najmä masového zábavného priemyslu od moru, ktoré so sebou donášajú úplne kontaminované  masmediálne a zábavné zahraničné monopoly. Nesmieme mať záujem, aby úpadková prax  podkultúry a dokonca aj antikultúry doslova „zabŕložila“ slovenský spoločenský život. Treba nájsť stratégiu spolupráce s tými zahraničnými mediálnymi producentmi, ktorí nie sú kontaminovaní „špinavým kapitálom“.  V rámci perspektívy najbližších desiatych rokov treba prehodnotiť proporcie verejného a súkromného záujmu s dôrazom  na legitímne možnosti prelínania resp. združovania verejnéhosúkromného vlastnenia reálnej ekonomiky a s dôslednou obnovou verejného participovania na  regulovaní strategického potenciálu SR tak aby nebola slovenská reálna ekonomika diskriminovaná a aby si zachovala kompetenčné partnerstvo s vonkajšími reálnymi ekonomikami. Reálna ekonomika SR musí v perspektíve najbližších desať rokov  radovo zvýšiť svoju spôsobilosť viazať na seba poznatkovú ekonomiku a to aspoň o dva stupne vyšších inovačných radov a musí svojimi úžitkovými hodnotám zaistiť ekvivalenciu slovenskej konkurencieschopnosti v medzinárodnej deľby práce. Reálna ekonomika musí  mať tzv. záložný plán (scenár zvládavania mimoriadnych situácií, čiže čelenia katastrofickým vplyvom) a musí obnovovať svoju konkurencieschopnosť. Nastavené hodnoty regulácie a kontingentácie musia vytvoriť priestor vnútornej – individuálnej, skupinovej, korporačnej, združenej i štátnej iniciatívy v medziach legality a mimo sfér úpadku.  Nový obslužný a kultivačný priemysel je vstave rýchlo preklopiť pridanú hodnotu z materiálno-energetický náročnej na inteligenčno-poznávaciu náročnosť a atraktivitu. Súčasťou nastavených regulatívov je primeranosť stimulačných a sankčných  intervencií, ktoré zabezpečia pomery vymožiteľnosti práva v reálnej ekonomike, cez represie voči ilegálnej reálnej ekonomike. Takto perspektívne preskupený priestor slovenskej reálnej ekonomiky vytvorí nie len nový dopyt a odbyt, ale aj inteligentnejšie vytváranie úžitkových hodnôt. V perspektíve najbližších desiatich rokov treba aby sa o polovicu zvýšil tzv. domáci dopyt a odbyt na princípe recyklovateľných zdrojov ,  na princípe tzv. nemateriálnej (poznatkovej) pridanej hodnoty a na princípe miniaturizácie celej reálnej ekonomiky. Takéto perspektívne nasmerovanie uľahčí zhodnocovanie slovenskej ekonomiky, zníži materiálno-energetickú náročnosť aj v európskom priestore  a teda uľahčí zvýšenie  žiaducej solidarity s inými ekonomikami Európy a sveta. Reálna ekonomika SR musí byť zdokonaliteľná vo smere želateľných perspektívnych hodnôt pomocou rekultivačného a revitalizačného odstraňovania  kontaminačných ložísk. Regulačný a kontingenčný systém reálnej ekonomiky  musí svoj vzor vidieť vo zvyšovaní imunity reálnej ekonomiky SR voči kontaminácii falošnými hodnotami, voči krízam a kolapsom. Musí aspoň o pätinu znížiť podiel čiernej reálnej ekonomiky a aspoň o tretinu zvýšiť pracovné obslužné miesta  v reálnej slovenskej ekonomike. Napokon treba upozorniť, že najmä budovanie diverzifikovaných parkov (osobitne recyklačne a rekuperačne fungujúcich sietí parkov  a osobitne uzlov psychosomatickej, relaxačnej a rehabilitačnej a kultúrno-kultivačnej služby bude treba začať organizovať tak, že v každom regióne Slovenska by boli najprv realizované pilotné projekty, kde sa za pochodu vybudujú a a implementujú vzorové riešenia. Pri budovaní regionálnych pilotných projektov by mali byť angažované nie len štátne exekutívne orgány, ale aj  štátne agentúry, podnikateľské zväzy, vysoké školy a vedecké inštitúcie. Pôjde o to aby sa priebežne zabezpečila  výmena dobrých i zlých skúsenosti tak, aby sa odrazu vo všetkých regiónoch budovali experimentálne vzory a aby kladné skúsenosti sa rýchlo šírili do tzv. opakovaných projektov a aby sa rýchlo akumulovala i šírila živá skúsenosť. V rámci „prvej pomoci“ v nasledujúcej dekáde by sa SR mala inšpirovať aj čínskym úspechom. Totiž niektoré prvky čínskych skúseností z budovaním tzv. osobitných oblastí, sú typologický a behaviorálne využiteľné i u nás a to v podobe pilotných projektov „regionálnych nových priemyslov“.

 

 II.EKONOMIKA ŽIVEJ PRÁCE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Reálny  stav ekonomiky živej práce v SR: Slovenská pracovná sila je  najväčší potenciál Slovenska a preto súčasný rast nezamestnanosti treba chápať, ako úplne nežiaduce hlivenie najcennejšieho a zároveň recyklovateľného potenciálu. Súčasný reálny stav síce odráža svetové a najmä európske trendy slabnúcej  evolučného biometabolity a a slabnúcej reprodukčnej humánnej vitality  ale zároveň rastom podielu degeneratívnych tendencií znižuje inteligenčno-rozvojové možnosti. Vplyv hedonistického konzumizmu s rastúcim podielom sociálne neprispôsobivých a zlozvykmi drogových závislostí ruinovaných vrstiev zmenšuje kvalitatívny profil živej slovenskej pracovnej sily. Negatívny vplyv chronickej i dočasnej nezamestnanosti ruinuje pracovné návyky i kvalifikačné schopnosti. Pochopiteľne samotný zjav rastú nezamestnanosti a nezamestnávateľnosti vedie nie len k hliveniu ľudského živého potenciálu, ale ho vháňa do kvaziparazitickej závislosti na verejnej podpore a na charite. Musíme realistický počítať s tým, že sile niektorých trendov nevieme účinne, iba zmierňujúco čeliť. Musíme počítať s tým že transformačné šoky spolupôsobili na rast podieluvyradenýcha socio-kultúrne  havarovaných skupín. Aj v minulosti  bol vznik a reprodukcia spoločenských „páriov“ nebezpečným a zotrvačným javom. Musíme počítať s tým, že transformačné šoky boli nie len dôsledkom  nízkej adaptačnej spôsobilosti občianstva privyknutého na totalitný dirigizmus, ale boli aj „importovaním“  diskrétnej (v podstate nelegálnej) migračnej vlny tých, ktorí po generácie nesú nomádsko-migračné návyky nie len z haličského, sedmohradského, moldávskeho, rumunského  , ale aj ukrajinského, ruského, kaukazského a balkánskeho prostredia. Vieme, že prvými nežiaducimi imigrantmi boli zločinné klany ruských, albánskych, bosenských, kaukazských a dokonca aj vietnamských mafií, ktorí sa stali „priekopníkmi“ obchodu s „bielym mäsom“ (prostitúciou), drogami a priekopníkmi vytvárania profesionalizovaných vykrádačských bánd. V prvej dekáde  tohto storočia  až 93 % krádeží v anglických bankomatoch má na svedomí vysoko sofistikovaná a krutá rumunská mafia, ktorá preukázala najvyššiu technologickú inováciu svojich praktík. Tento prírastkový ilegálny kokteil zotrvačných návykov je realitou celej Európy. Pochopiteľne väčšie spoločenstvá  majú viac možností uniesť a neutralizačne tlmiť tento zotrvačný vplyv. Navyše musíme počítať s tým že aj sama slovenská spoločnosť je nositeľom určitej miery  zotrvačnej (zločinnej) nedokonalosti. Aj slovenská spoločnosť je ambivalentná a teda má v svojom ekonomickom správaní  aj správacie atavizmy parazitizmu auzurpácie, ale aj vitálne sklony ku symbióznej kooperácii. V dôsledku toho, že v slovenskej ekonomike v rámci dirigistickej ekonomiky ČSSR a RVHP bola forsírovaná cesta k tzv. ťažkému inudustrializmu musela sa živá pracovná sila kvalifikačne nadmerné orientovať na prvovýrobu a mala  teda relatívne malé zhodnocovanie pridanej vyššie kvalifikovanej hodnoty a tzv. finalizačnej zručnosti. Navyše musela živý ľudský potenciál nadproporčne umiestňovať v  tzv. zbrojno-priemyslovom komplexe a menej pripravovať kvalifikované práce pre finalizáciu produkcie a pre zhodnocovanie živej slovenskej práce na rozvinutých a náročných trhoch západných ekonomík. Táto forsírovaná jednostrannosť slovenskej ekonomiky vôbec a slovenskej kvalifikovanej živej práce osobitne,  viedla k disproporčnej profilácii živej prace na tzv. ťažký industrializmus. Je určitým paradoxom, že iba kvalifikačná štruktúra živej práce v agropriemysľovom komplexe vytvárala po skončení studenej vojny relatívne najkvalifikovanejší profil živej práce. Bolo šťastím v nešťastí, že tzv. pridružená výroba v agrosektore, ktorá kompenzovala neexistenciu cielene budovaného drobného spotrebiteľského priemyslu sa najrýchlejšie menila na súkromne podnikajúcu malovýrobu a rodiaci sa malý priemysel. Žiadne susedské ekonomiky nemali tak vysoko kvalifikovaných odborníkov v agrosektore ako Slovensko. Avšak prudký rozpad ťažkopádneho a predimenzovaného  socialistického agrodružstevníctva a    prudké zastavenie výrob v zbrojnom priemyslu i zrútenie odbytu v bývalých štátoch RVHP najciteľnejšie zasiahlo ekonomiku živej práce na Slovensku. Navyše tzv. transformačná reforma v Česko-Slovensku bola šitá na mieru českej ekonomiky. Dokumentuje to fakt, že po dvoch rokoch od skončenia studenej vojny do ktorej bola nulová nezamestnanosť tak v Česku ako na Slovensku, sa na Slovensku v r. 1992  desaťnásobne zväčšila nezamestnanosť oproti Česku (pre porovnanie SR: 12 %, ČR: 2,2 %). Samostatná Slovenská republika štartovala teda po kolapse trhu práce a musela v priebehu 4 rokov zmeniť exportnú orientáciu Slovenska na  Západné trhy.  Ekonomika živej práce v SR sa teda formovala po vysokom štartovacom šoku a musela prijať jednak provizórium  nadproporčného pohybu vlastnej pracovnej sily do zahraničia a nájsť zdroje na zvýšené náklady štátu pre podporu v nezamestnanosti. S týmito šokmi bolo spojené  aj nebezpečie rozkladného vplyvu straty pracovných návykov a kvalifikačných zručností nezamestnaných. Forsírované uvoľňovanie nedostatkových zdrojov SR na stimulačné prilákavanie zahraničného kapitálu síce umožnilo doslova raketový vzostup zamestnanosti v automobilovom a naň nadväzujúcom spracovateľskom priemysle, ale konjunktúrny stav slovenského automobilového priemyslu trval  v širšom diapazóne iba necelých 5 rokov a nasledoval šok svetovej ekonomickej krízy. Jednostranná orientácia na autopriemysel a tzv. montovne audiovivizuálneho priemyslu urobila slovenskú živú ekonomiku mimoriadne zraniteľnou a citlivou  na výkyvy odbytu na svetových trhoch. Napriek týmto šokom a vnútenému hliveniu veľkej časti živého potenciálu, treba povedať, že ľudský potenciál SR rýchlo prekonával svoje zaostávanie najmä v jazykovej gramote, v znalosti fungovania tzv. biznisu i v získaní tzv. elektronickej gramotnosti. Doposiaľ neprekonaným a ťažkým bremenom živého potenciálu je fakt, že otvorením hraníc a trhov na slovenské legálne trhy vtrhli spomínané  profesionalizujúce sa zločinné mafie z Ruska, Albánska a  bývalej Juhoslávie. Zo Západného podsvetia preniklo vyškolenie dílerskej siete priekupníkov s drogami a s tzv. bielym mäsom (prostitúciou).  Rodiaca sa profesionalizácia domáceho zločinu v SR využívala  západné zločinecké „know how“ pri organizovaní siete vykrádačov, zlodejov, ilegálneho obchodu so starožitnosťami a pri osvojovaní si  „fínt“ prepierania špinavého kapitálu. Počas privatizačného chaosu sa „socialistický korupčný  systém“ rýchlo preškolil na tunelovanie podnikov a na spájanie sa  domácich ašpirátorov „rýchlozbohatnutia“ so zahraničnými mafiami a korupčnými lobistami. Tieto deformácie spôsobili, že ľudský potenciál SR je nie len intoxikovaný ilegálnymi praktikami, ale rastie podiel tzv. sociálneho odpadu v podobe sociálnych parazitov, gamblérov, narkomanov a iných deviantov. Iba vďaka tomu, že predtým prevažovalo vidiecke osídlenie v ktorom panovala samovoľná medziľudská  susedská kontrola a vďaka tomu, že konzervačne pôsobili praktikované kresťanské návyky nedošlo k úplnému  ruinóznemu priebehu  v ekonomike živej práce. Verejná správa (štátne organy SR a orgány samospráv) napriek nízkej skúsenosti s fenoménom „nezamestnanosti“ vytvorili improvizované záchytné siete (podpory, sociálne dávky, organizovanie verejných prác), ktoré za daných podmienok  urobili v podstate malé improvizačné zázraky aj v ekonomike živej práce Slovenska. Slovenská pracovná sila sa dokázala adaptovať aj na status „gastarbeiterov“ v zahraničnom okolí, aj osvojiť si nové pracovno-kvalifikačné návyky . Verejné orgány správy (štátu a samospráv) nemajú záložný scenár  v prípade pesimistického vývoja nezamestnanosti na Slovensku, v Európe a vo svete.

Možný perspektívny stav ekonomiky živej práce v SR:  Za predpokladu, že nastúpi rýchly a profesionalizovaný krízový manažment ekonomiky živej práce v celom verejnom sektore a že pomoc kultivačného prínosu cirkví, filantropických hnutí i tzv. dobrovoľníckeho sektoru pomôže verejným orgánom postupne nahradiť  improvizačné „záchytné siete“ účinnejšími a neruinóznymi spôsobmi vyťažovania živého potenciálu, tak  je nádej že reformovaná reálna ekonomika začne lepšie  využívať živý prácu. Treba doslova vo veľkom  pripraviť kvalifikácie odborníkov, ktorí sú vstave tvoriť (vyrábať, montovať, udržovať a inovovať) lokálne siete diverzifikovaných parkov takého typu o akom sa hovorilo v stati o perspektíve reálnej ekonomiky SR. Keďže príprava a reprofilácia takéhoto typu odborníkov pre regulačné techniky nebude trvať  viac ako približne  3-4 roky, tak v rámci perspektívnej dekády je účinnosť nového profilu pracovnej sily uskutočniteľná.  Bude potrebné modifikovať aj vysokoškolskú profiláciu (nanotechnológie, mikrotechnológie a regulácie, ako aj diverzifikované profily obchodno-obslužného marketingu a kultivačnej asistentúry). Oveľa diferencovanejšie bude treba reprofilovať odbornú stredoškolskú i remeselnú prípravu. Totiž musia byť vstave absorbovať i realizovať znalosti v komplexných a diverzifikovaných parkoch a to nie len v profiloch technicko-tvorivých odborníkov, ale aj v profiloch odborníkov poskytujúci psychosomatický, relaxačný, rehabilitačný a kultivačný servis na vysokej civilizačne atraktívnej úrovni. Pôjde o profesie tvorivého servisu domácej i zahraničnej klientele na  najvyššej úrovni, asistentskej, precvičovacej a, demonštračnej. Treba povedať, že niektoré maniery z čias totality zoslabili slovenské návyky byť asistentský a tvorivo nápomocní. V práci s ľuďmi treba do kvalifikačnej profilácie zahrnúť tak kultúrne poznatkové pozadie o jednotlivých regiónoch, ako psychologické i marketingové znalosti a pochopiteľne znalosť frekventovaných cudzích jazykov. Pravdepodobne spoločenskovedné pozadie takejto profilácie nepôjde veľmi hladko a ku uspokojivej  vyprofilovanosti takýchto kvalifikácií našej pracovnej sily dôjde až v druhej polovici dekády. Úlohy ľudskej zdvorilosti  a taktu nie sú silnou stránkou slovenského naturelu. Treba pripomenúť, že treba najmä rýchlo pripraviť technický kvalifikovanú pracovnú silu najmä pre dotváranie  sietí recyklačných parkov (kombinujúcich recyklačnú sebestačnosť obývaného priestoru cez systém zateplenia, zhodnocovania degradačných energií a recyklácie odpadu vrátane vytvorenia servisných pracovných príležitosti pre montáž, inováciu, opravu a údržbu týchto sietí. Takéto lokálne „industrie“ vytvoria „lokálne pracovné príležitosti“, ktoré môžu byť stabilizujúcim segmentom lokálnych pracovných príležitostí. Iba nový mechanizmus správy trhu práce a sprofesionalizovanie sprostredkovacieho servisu pomôže z kroka na krok prekonávať chronický nedostatok pracovných príležitostí. Tak či tak budú musieť partneri trhu práce (správcovia trhov, súkromný podnikateľský sektor, združený kapitál,  politická špička i odborové a záujmové zväzy začať pripravovať nový systém angažovania živej práce. Model  postnovovekého sebarealizovania ľudí musí kombinovať aj väčšiu flexibilitu kvalifikácie ľudí, aj ich iniciatívu a aj vytvorenie tzv. existenčného občianskeho príjmu, ktorý nahradí „príštipkársku“ formu rôznych podpôr a zaistí priestor pre ľudskú tvorivú a zároveň solidárnu sebarealizáciu. Zotrvačnosť spoločenského systému a nebezpečie súhry legálnych i ilegálnych elít však asi nedá možnosť v horizonte desiatych rokov vygenerovať celkom nový systém ekonomiky živej tvorivej angažovanosti. Preto v charakteristike perspektívneho stavu živej práce je v tomto námete kladený dôraz najmä na tie, ktoré sú realizovateľné v rozpätí zhruba jednej dekády. Trh práce na všetkých úrovniach SR musí  realizovateľnými opatreniami regulácie zjednodušovať systém kompenzácii, a viesť k zrýchleniu kvalifikačnej hybnosti, ku kombinácii trvalého i čiastočného zamestnania, ku  rozšíreniu podnikateľskej sebarealizácie a ku transparentnej kombinácii námezdnej, podnikateľskej, dobrovoľnej a verejnoprospešnej práce. Tvorivé pracovné sily musia vyskúšať  tzv. viacdomú pracovnú angažovanosť, t.j. možnosť kombinácie z časti samostatne podnikajúcej a z časti námezdnej i z časti verejno-prospešnej práce. Regulátory dohľadu nad formami živej angažovanosti musia zatláčať podiel parazitizmu a ilegálnych zločinných praktík.  Preto treba nastaviť regulačné veličiny tak aby manažment živej práce kombinoval aj využitie pomoci profesionálov z rôznych inštitúcií tretieho sektora, filantropických a náboženských  inštitúcií a organizácii verejného dohľadu. Iba citlivou a vnímavou angažovanosťou bude sa dať dosiahnuť pokrok „prvej pomoci“ pri reprofilácii živého ľudského potenciálu. Treba na únosné minimum vytláčať ilegalitu, gangsterizmus, necitlivé bujnenie zbohatlíckych „samorastov“ a zároveň treba  podporovať poctivú prácu i étos ľudskej práce. Treba rýchlo rozvíjať kvalifikáciu profesionálov,  a to najmä kvalifikáciu pri verejnom agentúrnom servise v rozvíjaní zostavovania individuálnych i skupinových ponúk domácim i zahraničným klientom na  „pobytové ponuky“ psychosomatických, kontenplatívno-relaxačných, , liečebno-relaxačných,  kulturno-obohacovacích „produktov“.  Práve rozvoj tzv. nového odbytu a ponúk vyšších  kultivačných prahov konzumu musí vytvoriť priestor kvalifikáciu sprostredkovacieho servisu pre slovenský kultúrny, liečebný, relaxačný a zábavný priemysel. Špecialisti kultúrneho manažmentu musia vyprofilovať nové kvalifikačné odbory, ktoré budú verejno-agentúrnou podporou pomáhať tomuto typu slovenského priemyslu pri vytváraní nových odbytových možností i pracovných príležitosti. Verejné orgány správy trhu práce musia vyvíjať a špecifikovať požiadavky na vzdelávaciu sústavu aby už počas najbližšej dekády školila profily združenej kvalifikácie, ktoré umožnia pracovným silám sa angažovať aj paralelne (segmentovaním režimu práce).  Bude treba novo profilovať aj odborníkov pre reorietáciu ľudí vrátane citlivého vytesňovania  nízkych  návykov, uzurpačného egoizmu a parazitizmu. Nová politika verejného dohľadu nad živým ľudským potenciálom musí pomáhať prečisťovať aj džungľu masmediálneho bulváru, neutralizovať rôznych guru a „stajlistov“ ktorí si vybudovali svoj „džob pestovania rýchlokvasných celebrít“. Treba očistiť reklamný marketing od podprahového manipulovania ku superkonzumizmu a zaviesť étosové koridory do reklamnej branže. Zrejme za pomoci vzdelávacích systémov a poznatkovej ekonomiky treba vytvárať nové profily aj krízových manažérov a manažérov verejného dohľadu pri popularizovaní vzorov žitého altruizmu a humanizmu. Treba obnoviť pocit kontinuity dobrého slovenského dedičstva návykov otcov a materí a vytesňovať všetky správacie atavizmy už v najbližšej dekáde  „dekontamináciou“ živého ľudského potenciálu SR.  Už v najbližších rokoch treba vracať ľuďom zdravý konzumný inštinkt a  prekonať superkonzumné maniery. Bude to zrejme krízový režim, ale so správnou civilizačnou perspektívou. V perspektíve najbližších desať rokov  treba znížiť aspoň o tretinu dlhodobú nezamestnanosť a aspoň o polovicu zvýšiť podiel tzv. združeného profesionalizmu, ktorý dovolí kombinovať legálne podoby námezdnej, sebarealizačnej, podnikateľskej a verejnoprospešnej angažovanosti. Rýchlokurz prvej pomoci teda v perspektíve nasledovnej dekády takto organický prerastie do rýchleho  reprofilačného budovania živej kvalifikovanej pracovnej sily SR. Princíp paralelného spúšťania pilotných projektov vo všetkých regiónoch SR by urýchlil reprofiláciu a revitalizáciu živého ľudského potenciálu SR. „Vdýchol“ by do traumatizovaného živého potenciálu SR nie len jeho detoxikáciu, ale aj zdravú tvorivú dynamiku. A to je v záujme nie len SR, ale aj Európy a atlantickej hemisféry, vrátane Ruska.  

I.                    ZNALOSTNÁ EKONOMIKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Reálny stav znalostnej ekonomiky SR: Znalostnú (poznatkovú) ekonomiku tvoria jednak vzdelávacie systémy a jednak systémy základného a aplikovaného výskumu i implementačného vývoja.  Vlastná vzdelávacia sústava na Slovensku bola síce determinovaná  totalitnými pomermi ale malá svoje  dlhšie zakorenenie. Organizovaná veda a výskum na Slovensku mal už predtotalitné zakladateľské obdobie avšak vlastná profesionalizácia vedy nastala na Slovensku až v podmienkach totalitného dirigizmu. Slovenská vzdelávacia sústava napriek svojím politickým obmedzeniam sa blížila európskemu štandardu. Vedecký výskum na Slovensku neboli vstave generovať špičkovú vedu a b oblasti spoločenských vied sa ani od nich táto úloha neočakávala. Spoločenské vedy mali  apologetickú úlohu. Napriek ideologickému kanalizovaniu však dochádzalo k synergii vzdelávacej a vedeckovýskumnej práce avšak  vo veľmi nivelizovanej podobe. Ak odhliadneme od  menších možností vzdelávania a generovania poznatkov v spoločenských vedách, predsa získane penzum poznatkov dovoľovalo takú znalostnú profiláciu ľudí, že boli vstave napojiť sa na vedomostné prúdenie sveta aj keď inštrumentálne už len veľmi ťažko a oneskorene nadväzovali na vyššie a sofistikovanejšie technológie, vrátane oneskorovanej komputerizácie. Dokladom toho je fakt, že po studenej vojne zámerný i živelný „brain drain“ a „headhunting“ (výkup a „lov“ mozgov a talentov) uskutočňovali všetky vyspelé ekonomiky i na Slovensku a  zahraničný grantový systém bol v podstate systémom vyhľadávania  a získavania talentov. Posttotalitný  „odliv mozgov“ síce spôsobil veľké i keď ťažko vyčísliteľné škody, ale treba uznať, že túžba po „poznávacej vandrovke“ a po poznávaní sveta bola aj pozitívnym signálom a obohatila Slovensko sprostredkovane tým, že  časť z  „odlivu mozgov“ sa vrátila obohatená o špičkové poznatky vedy. Otvorenie hraníc umožnilo slovenskej vzdelávacej a vedeckej pospolitosti poznať aj slabé miesta západných konzumných spoločností, ktoré neregulovaným  vplyvom masovej (najmä nižšej) popkultúry spôsobujú určitú plytkosť ponoru, sklon k nadmernému konzumu a sklon  k  masovému výskytu „homo flakatibus“ – človeka zábavného, lenošivého a nadmerného hedonistu, ktorý podceňuje  atraktivity hlbokých vedomosti a vedy vôbec. Keby napríklad vyspelé ekonomiky neboli zožali „boom“ talentovaných mladých Rusov, Číňanov a Indov i Latínoamerikánov, tak by vlastne neboli vstave stupňovať vedecký potenciál a boli by na cestu stagnácie prešli už skôr. Treba uznať, že počas totality sme mali vedu nastavenú len na kopírovanie západných špičiek, ale boli odbory kde napríklad v medicíne, v biológii, v šľachtiteľstve a v chémii sme dosahovali až k špičkám poznania. Zistili sme počas našej transformácie na trhovú ekonomiku, že prichádzajúci zahraničný kapitál sa nesnažil budovať aj svoj aplikovaný výskum na Slovensku a tak sme stratili rozpadom starého systému značnú časť profesionalizmu aplikovanej vedy. Na druhej strane treba konštatovať, že najmä slovenská vzdelávacia sústava svojím otvorením sa alternatívnym systémom (vedľa verejného aj cirkevnému a privátnemu školstvu) hodne chránila mladú generáciu počas šoku prechodu z totalitného systému a za pochodu vytvárala novú znalosť svetových jazykov a novú znalosť tzv. komputerovej gramoty. Hoci  spoločenské vedy už nie sú deformované totalitnými dogmami, predsa sú toxikované  mnohými pseudoteóriami,  ktoré sa usalašili v  konzumistickej epoche. Hoci v medzinárodných rejtingoch vysokých škôl nefigurujú slovenské vysoké školy  netreba veľmi veriť vo vysokú bonitu týchto rejtingov. Rejtingové a audítorské inštitúcie  sa ukázali ako silno skorumpované vo všetkých oblastiach západných spoločností. Nesmieme zabúdať, že po studenej vojne sa slovenský vzdelávací systém dostal k intenzívnym príležitostiam výmeny vedomostných a skúsenostných hladín so svetom. Určitý pokles intenzity a vôle po vzdelávaní je globálne vyvolávaný rozptylový jav. Mladé generácie vo svete mobilov,  internetov a facebookov majú zoslabenú vzdelávaciu pozornosť. Sú odlákavané prílišným popkulturizmom a prílišným hedonizmom. Terajší slovenský poznávací systém má však potencie na relatívne rýchlejšie prekonávanie svojho zaostávania za svetom, pretože globálna kríza zasiahla aj svetový poznávací systém. Poznatkový potenciál už nemohutnie v atlantickej hemisfére, ale v pacifickej hemisfére. Efekt rozptyľovania mysle s určitým oneskorením zachváti však aj pacifickú hemisféru. Musíme sa zapodievať globálnou patológiou poznatkovej ekonómie, lebo záchranná pomoc je práve v hľadaní ukotvenia inteligenčných mohutností mladých generácií, ktoré budú mať úlohu pomáhať sa vyslobodiť z konzumného rozptylu. Bohužiaľ ani súčasné slovenské vzdelávacie a vedecko-výskumné sústavy nedokázali v posledných dvoch dekádach vykompenzovať štyridsať rokov dogmatizmu, ktorý intoxikoval tak duchovno vedný ako etnokultúrny poznatkový fond  aj na Západe atmosféra osvietenského manierizmu podceňovala duchovnovednú skúsenosť. A okrem toho už dve storočia bolo pre mladé talenty atraktívnejšie venovať sa prírodným vedám a tak sa zväčšoval rozdiel medzi inteligenčným príkonom prírodovedného potenciálu a duchovnovedného potenciálu. Iba táto hrozivá spoločenská kríza ukázala, že žiadna civilizácia si nemôže dovoliť zanedbávanie reflexivno-kontemplatívnych schopností a uprednostňovanie prírodovedných schopnosti. V súčasnosti maj vo svete aj na Slovensku absentuje kladná synergia duchovnovedných, spoločenskovedných a prírodovedných poznatkov. Toto poznatkové manko absentuje nie len v posttolitných krajinách, ale aj v západných krajinách, ktoré boli intoxikované spomínaným osvietenským antireligionizmom. Dokonca aj kontaminácia reálneho stavu slovenskej komplexnej poznatkovej ekonomiky je diferencovaná a to jednak tzv. starými kontamináciami totality a jednak novými kontamináciami konzumnej deformácie poznania. Je pozoruhodné, že aj voľnomyšlienkársky liberalizmus a dogmatický komunizmus boli a sú materialistické a zároveň boli a sú internacionalistické alebo kozmopolitické. Či už komunistický materializmus, alebo konzumistický materializmus vo svojich „sociálnych experimentoch“ zlyhali. Kolaboval tak totalitný komunizmus, ako plutokratický konzumizmus. Obe reálne pôsobiace ideológie deformovali a kontaminovali duchovné poznanie a národnokultúrne poznanie. Proti slobode vyznania a zachovaniu kontinuity duchovnej i etnokultúrnej skúsenosti deštrukčne pôsobil totalitný systém svojim bojovým ateizmom a svojim  tzv. proletárskym internacionalizmom. Podobne aj neoliberalizmus svojim hedonistickým materializmom sa snažil  po skončení studenej vojny vytunelovať duchovnú skúsenosť a svojim kozmopolitizmom snažil sa rozvrátiť slovenské zakorenenie v autentickej vlastnej kultúre. Na tomto mieste musíme si v skratke vyjasniť, prečo oba materializmy v spoločenských aplikáciách zlyhali. Zlyhali preto, lebo uprednostňovali radikalitu tak v kritike poznatkov ako v kritike spoločenskej praxe. Zároveň obe ignorovali potrebu etického ukotvenia a mravnej miery všetkých ľudských správaní Nemôžeme  nevidieť, že aj časť západných spoločenských vied je silno ideologický kontaminovaná a neprehlbuje poznávaciu reflexiu ale predlžuje „slepotu“. Dokonca sa trvalo ponúka predstava, že netreba štruktúrované poznanie, ale treba iba „slobodný výber informácií“. Oba ideologické smery podprahovo využívali ašpiranti na domináciu. Máme živú skúsenosť ako sa  aj totalitný aj liberalistický čechoslovakizmus, snažili  vytunelovať zo slovenskej poznatkovej ekonomiky jej etnokultúrne zakorenenie a ruinovať vôľu po vlastnej štátnosti. Totiž aj marxistický materializmus aj konzumistický materializmus  snažia sa vytunelovať kontinuum duchovnej skúsenosti a étosovej zakotvenosti v kresťanských kultivačných tradíciách i v národnokultúrnej zakorenenosti. Tieto kontamináty musí  slovenská poznatková ekonomika síce neutralizovať ale nie násilím potláčať. Ani zákazy ani cenzúry neriešia problém, ako formovať intelekt slovenských ľudí v príprave na postnovoveké výzvy. V slovenskej poznatkovej ekonomike musíme etablovať nepredpojatosť a toleranciu. Totiž nesmieme zabúdať, že prírodovodné poznanie je metodologický ateistické (neskúma a nemá čo skúmať existenciu „nadprirodzena“). Avšak za celý technický pokrok vďačíme prírodným vedám. Dokonca vďačíme prírodným vedám, že sa emancipovali spod supremácie teológie. Súčasnej teológii vďačíme za to, že sa zbavila svojho komplexu nadradenosti a vrátila sa k živému vzoru  Kristovho sebaprekračovania a jeho solidarity s ľudstvom. Vďačím aj zoslabenej teológii ,aj zoslabenému praktikovanému kresťanstvu že nepodľahli celkom lákadlám konzumného hedonizmu, a vzdorujú aj ľudskej úzkosti. To čo nám v dnešnej poznatkovej situácii na Slovensku chýba je vzájomná priateľská nepredpojatosť. Práve súčasný havarijný stav slovenského poznatkového potenciálu ukazuje, že  bytostne potrebujeme zmobilizovať do záchrannej súčinnosti tak prírodovedné poznatky, ako duchovnovedné a etnokultúrne poznatky. V súčasnej situácii nám chýba nie len „hradný mier“ („pokoj zbrani“ medzi prírodovedným poznávaním a dochovnovedným poznávaním), ale kladná súčinnosť oboch. Práve súčasná kríza nám ukázala, že expanzná ekonomika bez etickej miery vedie ku katastrofe. Je šťastie, že súčasné zoslabené európske i slovenské kresťanstvo odvrhuje všetky radikality, odvrhuje konflikt a ponúka dialóg. Máme šťastie, že slovenská tradícia patriotizmu začala sceľovať konfesionálne rozčesnutú spoločnosť už počas emancipačných snažení, t.j. od 19. storočia. Musíme požiadať slovenských angažovaných občanov, ktorí sa vyprofilovali do prirodovedného (ateitického) svetonázoru, aby tiež ponúkli svoju súčinnosť slovenským občanom zakotveným vo viere pri spoločnom prekonávaní krízy. Treba aby naša poznatková ekonomika vytvorila klímu prvej pomoci pri obnovovanía hlbokého poznatkového prúdenie  nedeformovaných  prírodných vied, nekontaminovaných duchovných vied a nekontaminovaných  spoločenských vied. Čo súčasnému slovenskému poznatkovému potenciálu chýba je diskurzívny dialóg tak prírodných vied ako spoločenských a duchovných vied. Za totality boli „hony na čarodejnice“ usporadúvané podľa scenára boja proti „slovenskému buržoáznemu nacionalizmu“ a od skončenia studenej vojny začal sa realizovať „hon na čarodejnice“ cez mediálne scenáre boja proti „šovinistickému klérofašizmu a tmárstvu“. Nič nového pod hegemonistickým slnkom. Musíme sa zbaviť aj kontaminácie („zavírenia“) balastom bojového marxistického materializmu aj balastom bojovného konzumného materializmu. Pochopiteľne,  pri ochrane pred predpojatosťou nesmieme spadnúť ani do pasce dogmatického fundamentalizmu všetkého druhu (aj zľava, aj sprava). Čo nám v súčasnom systéme poznávania na Slovensku chýba je práve nepredpojatá ekuménadialóg nevykorenených ľudí.  Kozmopolitný hedonizmus vlastne deformuje osobnosti, lebo na vykorenenie potrebuje ľudí bez duchovnej i etnickej identity, chce mať manipulovateľných „mankurtov“ (bez pamäti o svojich predkoch a o svojej kultivačnej genéze). Vo vzdelávaní Je úplne zanedbaná znalosť i úcta k predkom (k dedovizni), v občianskej výchove sa ignoruje znalosť o prelomových výsledkoch výskumu historického genofondu existujúcich národných populácií. Napríklad sa už pár rokov umele vytesňuje znalosť o kontinuite genetického substrátu slovenských súčasných populácií, ktoré vykazujú väčšinovú zhodu identity (84 %) s predkami , ktorí v tomto priestore žijú už desiatky tisíc  rokov (podľa komparačnej analýzy DNA). Treba však rozkryť nie len naše dlhodobé kontinuum, ale aj rodinné kontinuum. Tradíciu rodostromov mali Islanďania a v posledných dvoch desaťročiach to masovo robia Škandinávci. Absencia znalosti peripetii predkov je veľkým civilizačným mankom v slovenskej znalostnej ekonomike. V rámci súčasného  vzdelávania absentuje aj rovnováha medzi memoračnými a tvorivými  metódami a nekultivuje sa v mladej generácii radosť z dobrodružstva poznávania. Cez agresívne reklamy a masmediálne kampane sa vytvárajú pred mladými generáciami idoly plytkého hedonizmu na miesto hlbokej zvedavosti po skutočnom poznaní. V systéme generovania základného a aplikovaného výskumu i implementačného vývoja nám na Slovensku hrozí „redukčná diéta v poznávaní“ cez škrty v rozpočte zdrojov čo by mohlo viesť k „vyhladovaniu“ celého poznatkového systému. V slovenských spoločenských vedách sa zabarikádovali aj „prezliekači kabátov“ v sinekúrnych funkciách. Kopu strážcov marxistickej „pravovernosti“ sa doteraz poneviera  v slovenských spoločenských vedách  v  „neofitskom mundúre“  strážcov slobody  a zvelebovateľov konzumistických manier. Aj za totality boli „pravovernými vykladačmi“, aj za konzumizmu sú „pravovernými  vykladačmi“. Tento zjav hlboko retarduje celú poznávaciu ekonomiku Slovenska. V samotnom základnom a aplikovanom výskume došlo k poklesu profesionalizmu a neprekonali sme syndróm dobiehania.

 

 Možný perspektívny stav poznatkovej  ekonomiky SR: Poznatková alebo znalostná ekonomika sa musí v najbližších  10 rokoch vrátiť ku komplexnej vyváženosti. V perspektíve najbližších 10 rokov nepotrebuje  nedôveryhodné rejtingy, ale musí obnoviť  tvorivú interakciu učiteľa a žiaka pri spoločnom prekonávaní toxického poznatkového balastu. Konkrétne vo vzdelávacej sústave  SR musia odrazu detoxikovať aj „učitelia“, aj „žiaci“. Aj vo vzdelávacej sústave treba obnoviť  synergiu prírodovedného a spoločenskovedného poznávania a dialógu (ekumény).Cez šok krízy „spľasla“  aura vzdelávacích a poznatkových i vedeckých celebrít, ktoré hlásali len indoktrinačný balast v spoločenských vedách,  vo vedách ekonomických, politologických a sociologických.  Tak kde pedagóg a vedec vystupoval ako hlásateľ neomylnosti mocenských elít, marketingových guru a „stajlistov“ celebrít, tam toxikovali hlavy mladých generácií. Tam kde sa vedci vybíjali iba na získavaní zahraničných stáží ako loveckých trofejí a zneužívali transformačný chaos na svoje „lebedenie“, tak treba vrátiť  do slovenských vedeckých inštitúcií ducha dobrodružstva poznávania a osobnej angažovanosti. Pochopiteľne zotrvačnosť parazitizmu je doslova fylogenetická predispozícia a nedá sa zo slovenskej poznatkovej ekonomiky odstrániť zo dňa na deň. Treba  teda nevyvolať  lov na čarodejnice, ale náročnú klímu. Je možné, že po detoxikácii poznatkovej ekonomiky bude sa musieť prejsť k priebežnému screaningu kvality a efektivity poznatkovej ekonomiky (vzdelávacej i vedeckej). Bude treba aby slovenské exekutívne orgány pri vyjednávaniach so zahraničnými podnikateľskými štruktúrami uplatňovali požiadavku, aby k produkčnému potenciálu budovali aj výskumný alebo aspoň implementačno vývojový servis. Taktiež treba sa bez ružových okuliarov pozrieť na tzv. tretí sektor, ktorý sa síce pasoval do úlohy „verifikátora“ svetového „demokratického štandardu ale buď slúži ako generátor  veľmocenskej indoktrinácie, alebo ako generátor kryptolobizmus  a v samotnom sektore poznatkovej ekonomiky sa „zamiešaval“ ako expert na poradenstvo. V slovenskej exekutíve treba dohľadovú verfikačnú mriežku nastaviť tak, aby v časoch krízy na nedostatkových zdrojoch parazitovali pseudovedeckí experti. Do tejto branže ktorá je na pomedzí poznatkovej ekonomiky tečú veľké a nekontrolované peniaze a skresľujú hodnovernosť akejkoľvek vedeckej verifikácie a falzifikácie. Je pochopiteľne pravdou fakt, že v tzv. dobrovoľníckom tomto sektore  sa vyprofiloval za posledné dve desaťročia rad húževnatých  ochrancov hendikepovaných, charitatívnych pomocníkov, záchrancov a strážcov verejných záujmov, a obrancov ekologických záujmov Slovenska, ale súčasný stav je neprehľadný a tak „dobrovoľnícka branža“ svojou netransparentnosťou iba cudzopasí na zdrojoch a často poskytuje krytie pre umiestnenie prostriedkov na lobizmus a korumpovanie.   Nemôžeme zabúdať aj na profesionálnu sieť svetového zločinného trhu drog, prepierania peňazí, ilegálneho vývozu pamätihodností, alebo „bieleho mäsa“, ktoré sa často ukrývajú pod maskami záujmových združení a sprostredkovateľov zahraničných poznatkov. Takéto kryptozáujmové organizácie „penetrujú“ nie len legálnu poznávaciu sieť, ale sú často „skautmi“ ilegálnych a „šedých zón“ a zmocňujú sa slovenských poznatkových potenciálov alebo ich kontaminujú pre svoje nekalé praktiky. V tejto šedej zóne sa pohybuje aj „headhunting“ (vyhľadávanie a lanárenie talentov) a to priamo buď do šedých alebo čiernych zón ilegality. V celej poznatkovej ekonomike bude treba sa sústrediť na záchranné práce a izolačné opatrenia voči infikujúcim a „zavírujúcim“ inštitúciám. Bude to treba jednak v štátnom záujme SR a jednak v záujme ozdravenia domáceho i širšieho európskeho prostredia. Pretože regulačné   nastavenia nových vodiacich veličín v celom  slovenskom poznatkovom systéme  musí sa orientovať na rýchle a dôsledné zväčšovanie pridanej hodnoty nie len v tvorbe materiálových hodnôt, ale aj a najmä v tvorbe nehmotných (inteligenčno-poznatkových) hodnôt, tak prvoradým cieľom je nové vzájomné presieťovanie vzdelávacej sústavy, vedecko-výskumnej sústavy, duchovno-prehlbujúcej a národno-kultúrnej sústavy takým spôsobom, aby nagenerované poznatkové hodnoty mohli čo najúčinnejšie legálne využívať ostatné nadväzné slovenské ekonomiky vo verejnom i v súkromnom sektore. Pochopiteľne musíme usilovať o partnerskú synergiu so zdravými prúdmi  poznatkových ekonomík sveta, aby bol celý poznatkový potenciál (prírodovedný, technologický, informačný, duchovnovedný a národno-kultúrny) v stave pomáhať ozdravovať európsku i globálnu ekonomiku pri jej vymaňovaní sa z konzumného ošiaľu. Hlavnými vodiacimi ideami ozdravenia slovenskej poznatkovej ekonomiky sú nasledovné princípy: Za 1) princíp prechodu od prevažujúco juvenálneho vzdelávania na permanentneceloživotné vzdelávanie., v rámci toho treba rýchlo  vo vzdelávacom systéme pripraviť nové profily kvalifikácie pre miniaturizáciu technicko-technologických pochodov uplatňovaných v diverzifikovaných parkov „nového recyklačného priemyslu“ a pre spoločensko vedné kvalifikácie špecialistov relaxácie, rehabilitácie a kontemplatívneho prehlbovania v diverzifikovaných parkov fyzikultúrnej  a psychokukltúrnej rekondície,  Za 2) medzigeneračná súčinnosť pri využívaní poznatkovej ekonomiky., Za 3) harmonická kompatibilita prírodovedných, duchovnovedných, národnokultúrnych (spoločenských) poznatkov cez elektronizáciu transferu., Za 4) prehlbovať partnerskú synergiu štátneho, cirkevnéhosúkromného vzdelávania a posilňovať v nich nové poznávacie návyky ktoré sú ekologický úspornejšie a zväčšujú podiel tzv. inteligenčného (nehmotného) príkonu vzdelávania. Za 5) vytvoriť súčinnostné mostíky medzi vzdelávacou sústavou, základným výskumom, aplikovaným výskumom a implementačným rozvojom v súčinnosti s domácou podnikateľskou sférou. Za 6) vytvoriť v rámci kompetencii verejného (štátneho i samosprávneho) sektoru poznatkových infrasietí servisne  inkubátory poznatkových inovácií (parky aplikovanej vedy), ktoré budú úzko spolupracovať so vzdelávacou a vedeckou sústavou i s podnikateľskou sférou. Za 7) vytvoriť lokálne parky tvorivej kultivácie kde sa bude poskytovať priestor kultúrnej a ľudovej tvorivosti a priestor pre záujmovú angažovanosť pri zušľachťovaní  kultúrneho zážitku a pri rozvíjaní prirodzených talentov. Súčinnosť a prelínanie reálnej ekonomiky a a poznatkovej ekonomiky v oblasti kultúry musí sa prehĺbiť. Verejné zdroje nemusia podporovať tovar popkultúry, pretože je samoreprodukovateľný, ale ostatné segmenty kultúry by mali byť „verejným statkom“ a sem patrí aj vitálna ľudová kultúru, , hlboká národná i svetová kultúra a ich vzájomné hybridy.  Inými slovami odideologizované „kolá ľudovej tvorivosti“  podporujú kultiváciu talentov, ktoré môžu sa stať zásobárňou pre celý poznávací systém. Táto kultivácia nie je len sebarealizačný priestor pre talenty, ale aj kultivácia kultúrneho konzumu verejnosťou. Verejné orgány musia regulovať a usmerňovať priestor rozvoja talentov pre humanistický zábavný  priemysel, aby nedegeneroval na príliš orgiastickéhedonistické nasmerovanie spoločnosti, ktoré by kontaminovalo aj  slovenskú poznatkovú ekonomiku. Zárodky nových znalostných parkov uprostred siete regionálnych parkov by  sa  mali začať budovať v najexponovanejších regiónoch ako „pilotné projekty“ pod združenou patronanciou ministerstva školstva, ekonomických ministerstiev, SAV a podnikateľských záujmových organizácii i samospráv. Získané skúsenosti ihneď prenášať do ďalších regiónov. Kompetentní odborníci znalostnej ekonomiky v spolupráci s odborníkmi zo vzdelávacích sústav by mali pripraviť pilotné projekty, ktoré by diferencovane tvorili komplexnú osnovu osvetového školenia tzv. kľučových osôb pri čelení kríze a ozdravovaní t.j. osobitne predstaviteľov exekutívý, legislatívy, top-manažerov verejnej správy i súkromného sektora o vytváraní a implementovaní „pilotnych regionálnych projektov“  presieťovaných či „nových priemyslov“. Súčasťou osnov by mali byť návody na  zrýchlenie prieniku inovácii do celého reťazca zhodnocovacích „nových priemyslov“, spôsobu kvalitatívnej zmeny „pridanej hodnoty“, opustenia expanzného rastu konzumu,  povzbudzovania „nehmotného“ konzumu a pod. Vyústením takýchto povinných kurzov  udržateľnej ekonomiky by mal byť výstupný „záťažový test“, ktorý by overil ako si frekventanti osvojili poznatkovú matériu prekonávania krízy. Predstavitelia poznatkovej ekonomiky SR by mali vyvíjať inšpiračný tlak na európsku ekonomickú vedu, aby urýchlila formulovanie novej postkonzumnej paradigmy udržateľného rozvoja.

II.                  EKONOMIKA PEŇAŽNÝCH HODNOT A CENÍN SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Reálny stav peňažných hodnôt a cenín v SR: SR je od roku 2009 členom Eurozóny, kde platí ako všeobecný ekvivalent  peňažný systém Eura. Slovensko bola do r. 1989 provinčnou súčasťou spoločného federálneho štátu, ktorý bol vazalským členom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Aj Slovensko ako agrárno-ťažko priemyslový a zbrojný prívesok totalitného ekonomického systému bol vysilený účasťou na zbrojných pretekoch studenej vojny a silno podkapitalizovaný, lebo ani Slovensko, ani Česko-Slovensko, ani RVHP od prvého ropného šoku (1973) nebolo vstave realizovať v svojej ekonomike tzv. rozšírenú reprodukciu a teda štáty totalitného bloku sa rastúco zadlžovali, aby udržali ekonomiku v chode. Po skončení studenej vojny sa zrútil odbytový priestor RVHP a na Slovensko doľahla nie len neprimeraná reforma (šitá na české potreby), ale aj nadproporčné zablokovanie slovenského ťažkého, zbrojárskeho i spotrebného priemyslu zastavením výrob a následnou  masovou nezamestnanosťou. Slovensku škodiaca šoková terapia vo forme tzv. precenenia veľkoobchodných cien spôsobila, že sa zo Slovenska odčerpala veľká kúpna sila a peňažné zdroje sústredené vo federácii išli prevažné na šanovanie českej ekonomiky. Totalitná mena „československá koruna“ bola nekonvertibílna“ i keď bola relatívne najkonsolidovanejšia v rámci sféry tzv. prevoditeľného rubľu (ako zúčtovacej jednotky vzájomnej výmeny v RVHP). Pri delení „finančnej pozostalosti“  federácie boli finančné toky  „retušovanou bilanciou“ Československej štátnej banky“ nadmerne  ústretové k českým záujmom. Dokonca aj z rezervy tvrdých valút sa Slovensku dostalo okolo sumy zodpovedajúcej 150 mil. dolárov. To nestačilo ani na krytie týždenného medzinárodného platobného styku Slovenska. Iba krízovými improvizáciami pri zakladaní Národnej banky SR a pri vytváraní novej slovenskej meny (Sk) sa podarilo naštartovať suverénny finančný systém. Slovensko svoju ďalšiu emancipačno-transformačnú cestu zvolilo totiž komplexne, t.j. dohodlo sa českou reprezentáciou na nahradení spoločného štátu dvoma paralelnými štátmi, na  rozdelení slovenskej a českej ekonomiky, na vytvorení vlastnej meny a na urýchlenom dosiahnutí konvertibility slovenskej meny s menami trhových ekonomík. Zrútenie východného odbytového priestoru (rozpad RVHP) prinútil Slovensko k bolestivej zmena zahraničnej odbytovej orientácie z Východu na Západ. Dobrou štartovacou emisnou politikou dosiahla nová slovenská mena do 16 mesiacov svoju konvertibilitu.  Slovensko bolo v RVHP svojimi medzinárodnými ekonomickými vzťahmi na 83 % závislé na tzv. prevoditeľnom ruble. Slovensko dokázalo v rokoch 1992 až 1994 preorientovať svoje ekonomické transakcie z krachujúcej zóny prevoditeľného rubľa na  89 % do sfér tvrdých konvertibilných mien. Pochopiteľne rástlo štátne zadlženie Slovenska, ale v podstate do roku 1998 bolo najmenej zadlženou ekonomikou zo všetkých posttotalitných štátov. SR muselo zvoliť masívnu investičnú ofenzívu najmä výstavbou diaľnic a výstavbou vodných diel a. Rýchlym predajom krachujúcich Bratislavských automobilových závodov do koncernu Volkswagen naštartovala mladá SR resuscitáciu dôležitej vývojovej časti svojho strojárenského priemyslu. Svoju záchrannú investičnú konjunktúru začalo za mimoriadne tvrdých až „vydridušských podmienok“ dlhodobých úrokových mier diktovaných SB MMF. SR si požičiavalo potrebný investičný kapitál v prvej dekáde svojej existencie v reláciách 14 až 27 % úrokovej miery. Počas rozpadu východného bloku Svetová banka a Medzinárodný menový fond ordinovali  podkapitalizovaným ekonomikám kruté podmienky. Tieto drastické podmienky však boli vždy lepšie ako fakt keby studená vojna končila jadrovou katastrofou. Ekonomiky  rozpadnutého sovietskeho bloku a ekonomiky „rozvojového sveta“ síce boli ochotné kúpiť akékoľvek množstvo slovenských zastarávajúcich tovarov, ale iba na dlhodobý úver, teda  vlastne „zadarmo“. Pod masívnym tlakom ekonomických reštrikcií víťazného bloku museli ekonomiky porazeného a rozpadajúceho sovietskeho bloku prijať necitlivý scenár prechodu dirigistického modelu hospodárstva na trhovo fungujúci model. Väčšina transformujúcich sa ekonomík podvolila sa tlaku a odbúrala colné bariéry a tak mohli západné ekonomiky  zaplaviť nedostatkový trh východného bloku svojimi tovarovými prebytkami.  Tieto tovary síce saturovali hladný trh, ale urobili takmer celú posttotalitnú podnikohospodársku štruktúru nekonkurencieschopnou. Navyše do akomodácie práva boli prijaté pri privatizácii nevýhodné riešenia. Pod tlakom okolností a zobudením uzurpačných atavizmov našich občanov došlo počas privatizačného trasoviska k mnohým neekvivalentným lapsusom aj po roku 1989 a aj po roku 1993.  Aj v dôsledku ekonomických h záujmov dominujúcich veľmocí a tlakom ich vplyvových inštitúcií (MMF a SB) nedokázali verejné orgány zachovať si „čistý štít“ Konkrétne verejné orgány zodpovedné za pomery  podkapitalizovanej slovenskej ekonomike nedokázali dostatočne hájiť  slovenské štátne záujmy. Len na uvedení jedného príkladu dá sa ilustrovať  fakt, že rozhodovacie kruhy SR sa podvolili k tomu, aby sa rozhodujúci privatizačný podiel v  Slovenskej energetickej sústave predal v r. 2000 za tzv. bagateľnú cenu. Evidenčná hodnota celého energetického potenciálu bola vyše 490 miliárd Sk a rozhodujúci podiel zahraničnému energetickému koncernu sa „predal“ za 37 miliárd Sk a dokonca rozhodnutím vlády SR  bola novému privatizérovi odpustená povinnosť vyplatenia 10 miliárd dividend Slovenskej republike. Takýmto spôsobom  rozhodujúci podiel tohto nášho energetického gigantu bol vlastne predaný za necelých 27 miliárd korún.  ČR dokázala udržať vo verejnom vlastníctve českú energetickú sústavu (ČEZ) a napriek lobistickým ofenzívam cudzích ekonomických záujmov zostali zisky tohto energetického gigantu  drahocenným zdrojom každoročných štátnych rozpočtov. Z dosahovaných ziskov slovenskej energetickej sústavy  vlastne nový majiteľ (ENEL koncern) mal uhradenú kúpnu cenu za necelé tri roky. Pod masívnym tlakom ekonomických veľmoci sa SR (tak ako väčšina posttotalitných štátov) rozhodla privatizovať aj svoj bankový systém a to tak, že všetky banky (s výnimkou dvoch malých bank  Záručnej a Eximbanky) najprv oddlžila ( SR prevzala na seba dlh tzv. nekvalifikovaných úverov) a potom v dampingovej cene predala banky zahraničným peňažným ústavom, pri čom za predaj bánk  zahraničným bankovým domom  nedosiahla ani 20 % hodnoty úložkového kapitálu, ktoré zahraničné banky vlastne získali skoro zadarmo. Treba však  kvôli objektivite povedať, že najmenej pošramotenú povesť si udržalo vedenie mladej Národnej banky SR, pretože všetky vedenia tejto emisnej banky uvážlivou politikou urýchlili konvertibilitu slovenskej mladej meny. Napriek vyčíňaniu medzinárodných kurzových špekulantov udržala sa konvertibilita slovenskej meny. Pochopiteľne nebolo to zadarmo. NB SR na ochranu Sk pred špekulačným gangsterizmom musela opakovať tzv. intervenčné nákupy slovenskej meny na tzv. menovom trhu. Totiž parazitickí špekulanti na menovom trhu vystupovali pod krycím kepienkom „skupiny londýnskych bánk“ tak že  diskrétne nakupovali slovenskú menu a potom v „balíku“, ktorý vyvolal psychózu zoslabenia kurzu Sk, hodili ho na trh a vyvolali zdanie, že Sk oslabuje. Ak NB SR nechcela, aby sa Sk dostala na naklonenú rovinu a zabránila panickému pádu kurzu slovenskej meny, tak za umele znevýhodnený „kurzový diferenciál“  musela späť vykúpiť ponúkaný „balík Sk“  za tvrdé valuty. NB SR v prvej dekáde samostatnej slovenskej meny  musela opakovane  intervenovať a tak platiť svojimi zásobami tvrdých valút, aby udržala kurzovú hodnotu špekulačne ohrozenej slovenskej meny. Pripomíname, že podobné  „výpalné“ organizoval špekuláciou na zoslabenie britskej meny aj medzinárodný špekulant G. Soros a Britániu tento „špás“ stál od 6 do 8 miliárd libier.  Takéto špekulačné lúpenie  a „hra“ na „zmene kurzových diferenciálov“ síce súčasné medzinárodné obchodné právo kvalifikuje ako legitímne, lebo legislatíva tohto práva doposiaľ nedokázalo zjednať, aby takéto špekulácie boli považované aj medzinárodným obchodným právom za trestné. Pochopiteľne takéto „výpalné“ špekulácie sa ľahšie robia s malými menami, lebo stačí špekulačne nakúpiť len relatívne malé množstvo napadnutej meny a vrhnúť ju špekulačne na menový trh a tým  znížiť kurz meny.  Od zrušenia zlatého štandardu prezidentom Nixonom (1971) organizovala  emisná banka USA (FED) dlhé roky  novými emisiami „rozrieďovanie“ dolára a keďže dolár je doteraz aj svetovou rezervnou menou tak rozrieďovania   poskytujú exportnú výhodu USA . Takto od sedemdesiatych rokov minulého storočia sa veľa ráz opakovali situácie, že na svetovom trhu sa objavoval efekt „prebytočných dolárov“. Pretože emisné banky iných rozvinutých ekonomík nemohli pripustiť „voľný pád“ hodnoty rozriedeného dolára, lebo ohrozuje aj stabilitu ich (na doláre) závislých mien, tak  museli intervenčne vykúpiť z trhu nadbytočné dolár a „sterilizovať ich“. FED teda mohla  z pozície menového hegemóna  nestarať sa o „prebytočné doláre“, lebo tieto museli sterilizovať závislé emisné banky. Avšak  portfólio  vymáhania „dominačných rent“ a „výpalníckych rent“ nevytvorili len praktiky veľmocí, ale aj praktiky svetového špekulačného podsvetia a praktiky  profesionalizovaného zločinu. Napríklad „drogoví magnáti“ prepierajú svoje „špinavé peniaze“ z nekalých obchodov a tak vrhajú na svetový peňažný trh tieto špinavé peniaze, ktoré si diskrétnymi operáciami „prepierajú“. Mladý a relatívne slabý slovenský finančný potenciál SR teda sa od prvoti musel učiť ako chrániť slovenské štátne e verejné záujmy.  Portfólio nekalých transakcií teda zahrnuje tak špekulačné operácie bankového sveta, ako šedé operácie kurzovej vojny veľmocí medzi sebou i operácie zločinných majiteľov balíkov špinavých peňazí. Pochopiteľne globálna kríza začala spľasnutím bubliny amerického hypotekárneho trhu , ktorá sa toxický rozšírila aj do derivátových a finančných trhov na celom svete. Keď sa teraz vrátime do slovenských domácich pomerov v minulom desaťročí, tak môžeme konštatovať, že  transformačným chaosom bola pomerne najmenej zasiahnutá slovenská peňažná a ceninová ekonomiky. Jej výkon sprostredkovane  ukázal vitalitu slovenského potenciálu aj v podmienkach svetovej neregulovanej špekulácie, ale aj fakt, že napríklad slovenské filiálky bankových domov ešte nestačili si osvojiť špekulačné maniery v takom rozsahu ako to učinili zahraničné bankové domy. Za časťou svetových  podvodných megašpekulantov sa síce zavreli vráta väzení (Bernie Maddoff bol v USA odsúdený za 69 miliardový dolárový podvod na 150 rokov väzenia), ale veľká väčšina špekulantov z bánk, hedgeovských fondov, verejného dohľadu, audítorských a rejtingových agentúr, ktorí sú faktickí spoluvinníkmi biliónových škôd pri praskaní špekulačných bublín si hovejú buď vo vrcholných  štáboch, alebo si užívajú sinekúrnu rentu po inkasovaní tzv. zlatých padákov („odstupné“ po odchode z top funkcie). To čo medzinárodne kapitálovo-finančné a vôbec obchodné právo toleruje ako legálnu i keď morálne spornú transakciu je v podstate  mimo koridorov legitimity (čiže „de jure“ je síce v deravom svetovom obchodnom práve  nepostihnuteľná ale „de facto“ je buď súčasť „šedej zóny“, alebo súčasť zločinného podsvetia). Pri pohľade na globálnu prax však  nemôžeme zabudnúť na lupy a krádeže, ktoré sa udiali za posledných dvadsať rokov v Česko-Slovensku i v oboch osamostatnených sa republikách. Napríklad vytunelovania podnikov privatizovaných kupónovou privatizáciou, sa  realizovali podľa tzv. federálnych zákonov. Deravosť týchto zákonov voči vydávaniu a obchodovaniu s účastinami (kupónmi)  privatizovaných podnikov umožnila napríklad českému exulantovi  Koženému doniesť „softvér privatizovania“ pomocou projektu tzv. Harvardských fondov. Kožený a jeho napodobnitelia praktikovali „vykúpenia kupónov“ od netrpezlivých občanov a neskôr výmenou nových emisií účastín vyrabovali  podniky a znehodnotili ich cenu. Federálna kupónová privatizácia a jej české a slovenské dozvuky  spôsobili vyparenie sa verejného vlastníctva z nadpolovičnej väčšiny priemyslových podnikov. Na šťastie okrem niekoľkých pyramidálnych hier (BMG Invest , či Drukos a pod.) nedošlo k masovému krachu slovenských bankových i nebankových štruktúr. V Česku krachlo vyše 30 %  bánk a skoro 100 % tzv. kampeličiek. a na Slovensko ani nie 5 %. Aj prasknutie bublín s podvodnými derivátmi (podielovými fondmi)  po r. 2007 nemalo také epidemické rozmery. Na Slovensku krachli po r. 1993  3 banky. Spomínané nebankové subjekty však narobili dosť škôd príliš dôverčivým drobným sporiteľom. Na naše slovenské šťastie ani zahraničné bankové centrály nestačili pripraviť svoje  slovenské filiálky na nadmerný rozbeh predaja zahraničných podielových a hedgeovských fondov a hypotekárny úver sa na Slovensku nestačil dostať do takých špekulačných bublín ako inde vo svete. Pochopiteľne spľasla aj slovenská bublina  developerov a vybudované luxusné byty i luxusné kancelárie zívajú ešte prázdnotou, alebo nízkou vyťaženosťou. Svetová a európska prax bankovej a vôbec finančnej a derivátovej špekulácie išla ruka v ruke s korumpáciou verejnej politiky, zastupiteľskej demokracie, finančného  dohľadu, auditu a rejtingu.  Rozsah skorumpovania a špekulácie je škandalózny aj preto, že tieto pomery využil aj čierny trh profesionalizovaného zločinu na prienik do legálnych hodnotových domén. Zo stavu a intenzity kontaminácie vyplýva aj silná zotrvačnosť a teda veľmi zdĺhavá a terapia i rekonvalescencia. Napriek tomu pomerne malé rozmery slovenskej finančno-ceninovej ekonomiky  dávajú šancu rýchlejšej dekontaminačnej terapie. SR je od r. 2009 členom Eurozóny a teda konvertovalo svoju menu (Sk) na Euro. Slovensko získalo akceptovateľnú výmennú hodnotu výmeny a vyhlo sa nájazdom špekulantov na menu. Na druhej strane Euro je v „diskrétnej“  menovej vojne s americkým dolárom a čínskym Juanom a teda megašpekulanti rozohrali hru o špekulačný diferenciál. Treba však pripustiť, že všetky renomované meny sú kontaminované a teda Slovensko  nenesie solitérne riziko, avšak nesie riziko podielnika  dosť narušenej meny.

Perspektívne možný stav hodnotovej ekonomiky SR: Slovenské exekutívne orgány zodpovedné za perspektívu slovenskej hodnotovej ekonomiky (vláda SR a NB S R) sú vo veľmi špecifickej a chúlostivej situácii. Na jednej strane musia hájiť pozíciu vynegociovanú s EÚ (proti tlaku bruselocentrizmu o federalizáciu EU a odbúranie dôležitej časti konfederatívnych práv ) a na druhej strane potrebuje prejaviť solidárnu vôľu obhajovať ekonomické a finančné záujmy EÚ počas globálnej krízy atak udržať aj silné postavenie Euro v trojuholníku svetových mien (dolar-juan-Euro). Hoci kolaps odbytísk viedol na svetových trhoch k inflačným tlakom, predsa  „intervenčné balíčky“ vlád sveta  obnovili  „tlačenie ďalších emisii peňazí“ a teda tento vývoj podnecuje rozbeh inflačnej špirály. Globálne trhy derivátov sú devastované a do krehkej situácie sa dostávajú už aj doterajšie stabilizátory – t.j.  štátne dlhopisy. Povážlivosť niektorých štátov otvára možnosť defaultu štátnych dlhopisov a to jednak zneisťuje svetové finančné trhy a jednak zobúdza v špekulantoch hlad po obchodovaní s rýchlo meniacimi sa diferenciálmi kurzového kótovania aj štátnych dlhopisov. Hodnotové makroprostredie teda je plné nástrah a tenzií. Mohli by sme si charakterizovať možnú stratégiu slovenských verejných orgánov (vlády, NB SR a samospráv) pri záchrannom krízovom manažmente hodnotovej ekonomiky SR: a) Vláda SR by mala prejsť do iniciačnej a opatrne nátlakovej pozície voči orgánom EÚ v tom slova zmysle, aby rýchlejšie zdokonalili dohľadový systém, aby represívne zatláčali prenikanie lobistických centrál i centrál rôznych pololegálnych i ilegálnych mafií do kuloárov Europarlamentu a do európskych exekutív, b) na základe doterajšej skúsenosti vlády SR by bolo užitočné iniciatívne predkladať návrhy na ochranu eurozdrojov  nielen proti lobizmu ale aj proti klientelizmu. c) Vláda SR by mala svoje iniciatívy kombinovať s dôrazom na solidaritu s EÚ. d) Vláda SR by mala iniciovať zbližovanie antikrizových opatrení s USA a s Ruskom, d) Vláda SR by mala povzbudiť európsku exekutívu aby iniciovala nové kolo negociačných vyjednávaní s USA o obnovení novej verzie „brettonwoodskych dohôd“ a o novú konšteláciu svetovej rezervnej meny ako „košíku stabilizačných mien“ ( vo viacerých variantoch). e) Vláda by mala iniciačne povzbudiť orgány EU, aby na svojom území zúžili priestor finančnej špekulácie, sťažili prístup na finančné burzy, zúžili manevračné možnosti na derivátových trhoch, hlavne hedgeovským fondom. f) Vláda SR by mala mať krízový scenár pri ohrození finančného trhu SR. g)Vláda by mala vypracovať iniciačnú stratégiu diferencovaného oslovenia členských vlád EÚ,  aby uvážili  skupinovú iniciatívu pri uplatňovaní i protikrízového manažmentu. h) Vláda SR by mohla  zvážiť premenu zvyškovej podoby Fondu národného majetku na tzv. verejný holding do ktorého by mohli vstupovať svojimi podielmi aj iné subjekty verejnej správy (regionálnych a okresných i miestnych samospráv). V takomto holdingu by sa mohla kumulovať kapitálová masa vydávaním aj rozvojových dlhopisov na budovanie regionálnych parkov všetkého druhu od zateplovacích, rekuperačných recyklačných, remeselno-priemyslových, rekultivačných, rehabilitačných a relexačno-zábavných i rekondičných). Holdingové riešenie umožňuje stabilizáciu kapitálovej akumulácie a zároveň autonómne napojenie na štátny rozpočet. Za takto emitované dlhopisy by niesla verejná ruka garanciu a zároveň by vytvárala priestor pre možnosti kapitalizovania úspor občanov na regionálne rozvojové ciele. Holding by mohol trhovo konformnými spôsobmi oživiť tendenciu nového investovania a tak vytesňovať sklony zneistených súkromných sporiteľov tezaurovať svoje prostriedky. Holding rozvojových prostriedkov SR by bolo vhodne začať budovať ako „pilotný projekt“ a jeho osvedčené vlastnosti by bolo možné realizovať ako pilotné projekty jeho regionálnych afiliácií. Bolo by príhodné aby aj vedenie Národnej banky SR prepracovalo svoj repertoár protikrízoveho pôsobenia  a to približne nasledovne: a)Vedenie NB SR by malo vyhodnotiť z hľadiska daného stavu krízy na Slovensku  silné a slabé miesta dohovoru Bazilej III a predložiť iniciačné návrhy so zreteľom na slovenskú stratégiu prekonávania krízy. b)  Vedenie SB SR by malo vyvíjať tlak na antikrízové správanie sa slovenských bánk a spresniť svoje stimulačné i sankčné spôsoby pri svojej antikrízovej ofenzíve. c) Vedenie NB SR využíva síce  možnosť vlastných emisií jubilejných a zberateľských minci, ale by malo zvážiť možnosť intenzifikovať svoju aktívnu vydavateľskú možnosť rozšírenia a diverzifikácie pamiatkových minci aj v súvislosti s trendom oživenia nákupov drahých kovov a spojiť ich do lukratívnych a strategický zaujímavých razieb z drahých kovov (slovenských zlatých korún, slovenských zlatiek, slovenských zlatých či strieborných dukátov a slovenských strieborných grošov a pod.). c) Vedenie NB SR by malo uvážiť a spolu s vládou  prerokovať stimulačné možnosti tzv. lokálnych platidiel (ktoré sa niektorých štátoch EU využívajú). d) Vedenie NB SR by mohlo premyslieť stimulačné možnosti aj u teraz obiehajúcich niektorých podôb kvázi platidiel (straveniek a pod) a zvážiť formy ich proti krízového využitia. e) Vedenie NB SR by malo  inovovať svoj tlak proti praniu „špinavých peňazí“. f) Vedenie NB by malo prehĺbiť svoju iniciačnú stratégiu voči emisnému centru i voči svojím partnerom v Eurozóne. g) Vedenie NB SR by mohlo uvážiť možnosť obehu špeciálnych poukážok v tých rómskych komunitách , ktoré sú súžené ilegálnou lichvou a úžerou. h) Vedenie  NB SR by malo vypracovať krízový scenár v prípade vážneho  ohrozenia Euro.

III.                INFORMAČNÁ EKONOMIKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Skutočný stav informačnej ekonomiky SR: Informačná ekonomika je v podstate najdynamickejšie sa rozvíjajúca časť ekonomiky a v nej dochádza , aj keď s určitými ťažkosťami a s určitým fázovým oneskorovaním k trvalému  inovovaniu a to doslova do najvyšších inovačných radov a do priblíženia sa k svetovým štandardom. Pochopiteľne aj samotný krízový zmätok a aj neskúsenosť štátnych dohľadových orgánov spôsobila, že sa v doméne IT usalašila aj ilegálna sféra ktorá v profesionalizovanom zločine stále viac využíva špičkový hardvér a softvér. Najrozvinutejšie  štáty síce vyvinuli vysoko sofistikované  sliedivé siete na sledovanie ochrany legality a legitimity avšak globálna  prax ukazuje, že informačný kolobeh nie je imúnny voči ilegálnej toxicite a že sami tvorcovia sliedivých prehľadávacich technológií nedokážu udržať kolobeh IT  pod kontrolou. Je to dané tým, že aj samotné využívanie IT spravodajskými službám, umožňuje prieniky do sietí, zneužitie, masívne ohrozovanie osobnostných práv, eskalačný rast vzniku „hakerov“ (hacker – anglický názov ilegálneho „vlamača“ do elektronických sietí) a dokonca „hackerských“ organizácií, ktorých prepojenie jednak na spravodajské služby i na profesionálne organizovaný zločin  je mnohoraké a v podstate ťažko regulovateľne. Len v poslednej dekáde prebehlo niekoľko „kybernetických vojen“ (cybewars), nájazdov "hakerov" a vlastne ticha informačná voja nikde neprestala. Svetová prax „prehliadania“ (sliedenia) je vlastne napriek rozpačitým pokusom medzinárodných i štátnych právnych systémov stále taká, že sa vymyká ustálenému zaradeniu medzi legitímne činnosti. Konkurenčný boj informačných gigantov vrhá na svetové trhy stále novšie modifikácie do ktorých je často zámerne zabudovaná či už softvérová alebo hardvérová  nekompatibilita, alebo naopak umožňuje prienik do konkurenčných domén. Subtílne využívanie IT reklamou rozkošatilo techniky podprahového ovplyvňovania a využívajú to nie len ekonomické kruhy  legálnej ekonomiky ale aj ilegálnej ekonomiky, ilegálne operujúcich mocností atď. Navyše je trvalý problém krádeže softvérových systémoch, zneužívanie a „napaľovanie“ ilegálnych produktov. Technický rozvoj síce postúpil aj vo verifikácií a falzifikácii, avšak ani ilegálny svet a svet konkurujúcich spravodajských služieb nelení. Slovenská informačné ekonomika  v týchto vlnách dezinformačných "sunami" pláva s ťažkosťami ale zároveň je zrejme  pri tom - pochopiteľne v akejsi "asistentskej" polohe. Toxicita informarčných tokov je obrovská tak v SR ako vo svete. Dokonca svet kapitálovej špekulácie vo svojom hardvérovom a softvérovom zdokonaľovaní hrá o milióntiny sekúnd informačných odoziev. Napríklad na získanie náskoku sa medzi Chicagom a New Yorkom buduje superrýchly optický kábel, ktorý sa stáva strategickou zbraňou  burzových obchodníkov. Rothschildovci kedysi organizovali štafetové signálne ohne medzi Parížom a Londýnom, aby najnovšie informácie o stave bojovej konfrontácie Napoleonovho Francúzska a Británie využili k multiplikácii svojich špekulačných ziskov. Terajší trend je podobný ale zahrnul a vtiahol aj Slovensko do prikozmického priestoru lebo väčšina komunikácií je zabezpečovaná kombináciou rýchlych optických káblov, satelitných informačných zariadení a masívneho počítačového potenciálu. To čo súčasný stav v SR naznačuje je potvrdením vysokej toxicity sietí a jediný pozitívny záver z krízového stavu je ten, že nám rastie informačno-elektronická gramota a asi rovnako rýchlo ako negatívny stav chorobnej závislosti mladých generácii na prehliadacích zariadeniach. Je nesporné, že zapájanie sa do sofistikovaných infosietí (clouds computing), využívanie počítačových prekladov a vytváranie paralelných slovenských verzií  a subtilita doterajších inovačných vĺn IT tvorí aj jasné pozitívu doterajšieho vývoja. Je možné že masívne pozitíva prínosu IT počas krízy prevyšujú negatíva v súčasnom stave informačnej ekonomiky SR.

Perspektívne možný stav informačnej ekonomiky SR : Všetky na trh vstúpené a avizované  nové inovačné zariadenia IT ukazujú, že iba v znalostnom potenciálu a v jeho vzdelávacej sústave treba udržať mladú generáciu napriek sprievodným hrozbám patologických závislostí na rýchlom osvojovaní si spôsobilosti účastníka IT procesov. Za pomoci odborníkov Vysokých škôl, SAV a špecializovaných zložiek SIS i branného spravodajstva treba vytvoriť krízový poradný štáb, ktorý by prijal režim stálej konferencie o vývoji situácie a o skúsenosti i o možných záchranných  a detoxikačných opatreniach. Bude treba aby krízový štáb a poradné stále konferencie  informovali exekutívne orgány a predkladali námety na terapeutickú, či sankčnú alebo stimulačnú intervenciu. Za danej situácie dá sa povedať že treba v perspektíve dekády usilovať o uchovanie kontaktu s inovačnými vlnami, ubrániť sa klientelistickej a lobistickej štruktúre, ktorá ponukami chce iba zvyšovať obraty svojich produktov. Udržať a selektívne zvyšovať elektronickú gramotu a zabezpečiť zdroje na to aby sa získali prostriedky aj pre tých, ktorí  sa stali závislými na chorobnom hlivení za IT zariadeniami. Súčasne je pravdepodobné že v perspektíve dekády sa rozšíri informačný potenciál SR. Ťažko odhadnúť prínos informačného potenciálu pri ozdravovaní ostatných potenciálov SR, ale asi bude nadproporčný. Infopotenciál má relatívne veľkú perspektívu i po záchrannej  dekáde.   

 Záverečná poznámka k námetu:

Námet predkladá angažovaným slovenským občanom alternatívy prvej pomoci komplexnému ekonomickému potenciálu SR v súčasnej krízovej situácií. Zhrnujúco  stačí zdôrazniť, že kríza sa nás bytostne dotýka a musíme  premýšľať o tom ako jej čeliť. Je to kríza konca jednej epochykonzumizmu. Stále viac nahliadame, že kríze sa čeliť len antikatastrofický. Každé riešenie, ktoré krízu prehlbuje je nevhodné. Riešenie musí byť zároveň perspektívne, t.j. musí znižovať aj materiálnu aj energetickú náročnosť. Musí teda vytvárať inteligentnejšiu pridanú hodnotu, musí zvyšovať domáci odbyt, domáci dopyt a domáce pracovné príležitosti . Napokon musí podporovať našu súčinnosť so svetom cez našu konkurencieschopnosť. Disponibilnými zdrojmi pre našu prvú pomoc je najmä náš inteligenčný príkon a schopnosť tvorivej inovatívnosti. Ak tútodomácu úlohuprvej pomoci zvládneme v našich hlavách a pomôžeme pri jej realizácii, tak poslúžime Slovensku, Európe a svetu.

Použité pramene: (Lit.)

Lit. 1, Akerlof, G. S. – Shiller, R. J.:Živočíšne pudy, jak lidská psychologie řídí ekonomiku,  (kniha), Praha 2010,

Lit. 2, Daimond J.: Kolaps, (kniha), Praha, 2008,

Lit. 3, Doležalová, A.: Ekonomie, filantropie, altruismus, (kniha),  Praha,2008,

Lit. 4, Ďurica, D. Holý, M. Suk, M.: Člověk jako geologický činitel, (kniha), Brno 2008,

Lit. 5, Foster, J. B. – Magdfoff, F.: Velká finanční krize, příčiny a následky, (kniha), Praha 2009,

Lit.6,  Friedman, M.:  Výběr statí o ekonomickém liberalizmu (brožovaná kniha), Praha, 1991,

Lit. 7, Galbraith, F.: a) The Affluence Society, (kniha),  N.Y .1985, b) The Culture of Contentment, (kniha),  N.Y. 1992,

Lit. 8, Hayek, von, F. A. : The Digest of Economical Reflexions, (Skriptum)London, 1990,

Lit. 9, Husár,J.: Kriticko-vysvetľovacie state v časopisoch a) Literárny dvojtýždenník, b), Kultúra, c) internetový blogy Panslovanskej únie), Bratislava,2007-2010,

Lit. 10, Húska, A. M.: a) Zošity inteligenčného samizdatu č. 6/2004 – Medzicivilizačné katastrofy, č. 21/2006 – Politické krajnosti postnovoveku, č. 24/2007 – Kolotoč víťazov a porazených, č. 36-37/2008 – Súbeh ľudských zlyhaní postnovoveku, č. 42-43/2008 –Svet na hrane, č.45/2009 – Pitevný nález turbokapitalizmu, Bratislava, http://augustinmarianhuska.wbl.sk ,b) Základy organizačnej kybernetiky, (kniha) Bratislava 1980,, c) Technológia privatizácie, (kniha), Bratislava 1991, d) Kronika príbehov ľudských zlyhaní (včera, dnes zajtra), ešte nepublikovaná kniha, e) Svedectvo o štátotvornom príbehu (spomínanie a rozjímanie nad slovenským a českým štátotvornym údelom), (kniha), Bratislava, 2007,

Lit. 11, Chomsky, N. : Hegemonie nebo přežití, (kniha),  Praha 2008,

Lit. 12, Kohout, P.: Finance po krizi,  (kniha) Praha 2009,

Lit. 13, Krugman, P.: Návrat ekonomické krize, (kniha), Praha, 2009,

Lit. 14, Quiggin, J.: Zombie Economics, (kniha), N.Y. 2009,

Lit. 15. Sedláček, T.: Ekonomie dobra a zla,(kniha) Praha 2009,

Lit.16, Stiglitz, J.: a)The Threelion Dolar War (Bilmer,L),(kniha) N.Y. 2008, b) Jiná   cesta k trhu – Hledání alternatív ke globalizaci, (kniha)  Praha, 2004,

Lit. 17, Šimečka, M. M. : Čekání na ideje, Respekt, (stať) Praha č. 51-52/2010,

Lit. 18, Taleb, N. : The Black Swans, (kniha) N.Y. 2008,

Lit. 19, Tainter, J. A. : Kolaps, (kniha), Praha, 2009,

Lit. 20, Tversky, A. – Kahneman, D.: Behavioral Economy, (kniha) NY. 2002,

Poznámka:

Po prečítaní tejto prílohy (č.61-65/2011) „Zošitov inteligenčného samizdatu“ recyklujte u svojich známych, resp. odporúčajte im vyhľadať text na internetovej stránke: www.augustinmarianhuska.wbl.sk

 

 

TOPlist